Abstract
Štúdia sa zameriava na psychologické a didaktické metódy použité v Platónovom dialógu Menón. S využitím metódy dramatického čítania dialógu autor analyzuje dve kľúčové časti sokratovskej pedagogiky: negatívnu (aporetickú) charakterizovanú elenchom s cieľom nájsť a eliminovať chybné predpoklady, a pozitívnu (euporetickú), ktorej cieľom je pomôcť študentovi nájsť nové riešenia a prostredníctvom argumentácie ho priviesť k lepšiemu porozumeniu problému. V závere autor uvádza, že hlavným cieľom dialógu Menón je ukázať rozdiel medzi „sofistickým“ a „sókratovským“ spôsobom učenia. Zatiaľ čo prvý spočíva v memorovaní autoritatívnych názorov a poznatkov učiteľa, sókratovský je založený na spoločnom hľadaní lepších argumentov. Takáto metóda vedie k lepšiemu porozumeniu v oboch významoch tohto slova – v sociálnom (schopnosť sebaovládania a spolupráce), ako aj poznávacom (schopnosť chápať veci v súvislostiach a otvorenosť k ďalšiemu skúmaniu).
Reference39 articles.
1. Bedu-Addo, J. T. (1983): Sense-Experience and Recollection in Plato's Meno, The American Journal of Philology, 104 (3), 228-248.
2. Bluck, R. S. (1961): Plato's Meno Edited with Introduction and Commentary, Cambridge University Press.
3. Boghossian, P. (2012): Socratic Pedagogy: Perplexity, Humiliation, Shame and a Broken Egg, Educational Philosophy and Theory, 44 (7), 710-720.
4. Boháček, K. (2004): Proč Gorgiás mluví, Filosofia.
5. Cain, R. B. (2007): The Socratic Method: Plato's Use of Philosophical Drama, Continuum.